Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Kurdexit

20. 09. 2017 7:13:42
Dvaja imperialistický diplomati François-George Picot a Mark Sykes začali už od roku 1915, teda rok potom, ako začala I. svetová vojna spolupracovať na povojnovom pláne na pomoc k smrti "chorého muža na Bospore".

Toto bolo označenie pre Osmanskú ríšu po takmer jedno celé posledné storočie jej existencie. Tak dňa 16. mája 1916 podpísali dohodu so súhlasom cárskeho Ruska, ktorá vošla do histórie ako Sykes - Picotova dohoda. Bola to dohoda ktorá navrhovala budúce sféry vplyvu týchto imperialistických mocností na Strednom východe. K jej podpisu došlo bez zváženia prípadného poverenia vo forme mandátu od budúcej Spoločnosti národov.

Podľa tejto dohody mal byť Stredný východ rozdelený medzi Francúzsko a Veľkú Britániu, kde časť Kurdistanu mala spadať pod Rusko (časť dnešného tureckého Kurdistanu), časť pod Francúzsko (sýrsky Kurdistan a časť tureckého Kurdistanu) a časť pod Veľkú Britániu (dnešný iracký Kurdistan). Jedna časť mala zostať v dnešnom Iráne a Rusi mali naviac dostať Konštantínopolis, pred ktorého bránami už raz krátko pretým boli a mali naviac získať aj Arménsko.

Právo alebo spravodlivosť voči národom žijúcich v tejto oblasti im boli ukradnuté pri vytyčovaní hraníc jednotlivých štátov v tejto oblasti, podľa toho, komu sa dostane akej bohatej oblasti, aké bohatstvo získajú! Následne prizvali ako konzultanta, či ako osobu, ktorá mala tento plán menom islamu zastrešiť. Integrovali šerifa z Mekky Hussajna bin Alího a chceli tak obísť Chalifu a Osmanského sultána v jednej osobe.

Všetko bolo pripravené a premyslené do najmenších detailov, keby .....

Pokiaľ by nedošlo k Októbrovej revolúcii v Rusku v čele s V. I. Leninom a obsah dohody nebol vyzradený po tom, čo dal Lev Davidovič Trockij vytlačiť znenie tajnej dohody dňa 23. novembra 1917 v ruskej Izvestii a v Pravde a tým boli zdiskreditované signatárske krajiny a celú dohoda ...

Celá dohoda bola na svete a hlavne sa prevalila informácia o tom, že "kresťanské mocnosti" chcú zlikvidovať islamského Chalifa, ktorý bol taktiež osmanským sultánom. Tým by mali naveky všetkých moslimov proti sebe, čo si nemohli dovoliť. Takto podľa všetkého korigovali postup, kde odstránenie Chalifa mal uskutočniť islamský generál alebo jeho vlastný generál, a nie dáky kafir, a tak sa v lete v roku 1918 (ešte pred koncom vojny), objavil z čistého neba v Karlových Varoch budúci zakladateľ "moderného Turecka“ Mustafa Kemal paša alias neskôr Atatürk!

Po zverejnení tejto dohody a všetkých tajných sprievodných dokumentov sa zintenzívnil masaker Arménov a kurdských Jezidov, ktorí podľa tohto dokumentu tajne paktovali s Ruskom. Revolúciou oslabené Rusko opustilo tú oblasť Osmanskej ríše, ktorú malo získať, a v roku 1923 táto spadla pod novo vznikajúce Turecko. Inak bola táto Sykes-Picotova dohoda aplikovaná podľa predstáv dvoch imperialistických mocností a v tomto usporiadaní nebolo žiadne miesto ani pre židovský štát!

V tomto regióne boli národy rozdelené tak, aby novo objavené bohatstvo, ktoré tvorilo vtedy novú tepnu priemyselnej revolúcie, to znamená ROPU, zostalo trvalým konfliktným miestom!

Realitu v tejto oblasti žijúcich národov nezmenila ani novo vznikajúca svetová veľmoc Sovietsky zväz, ale ani II. svetová vojna. Zmenil sa len status týchto subjektov, boli mandátne, napríklad kráľovstvá a "republiky", ale zmena právnej subjektivity nezmenila hranice podľa národov alebo náboženstiev.

Kurdi sa od samého začiatku postavili proti tejto imperialistickej dohode, ktorá rozdelila ich zem medzi štyri štáty a každá ich vzbura skončila s podporou týchto mocností masakrom. Tri z nich podľa tejto dohody vznikli, ak nepočítame menšinu, ktorá zostala v Arménsku.

V návale revolúcie bola síce dohoda uverejnená a tým boli autori nepriamo donútení urobiť isté korekcie a modifikácie, ale ani novovzniknutý Sovietsky zväz neurobil nič, aby túto dohodu znemožnil. Možno naivne aj sám Lenin skočil na modifikovaného hráča Mustafu Kemala a poslal mu ako podporu jedným člnom sudy zlata a druhým člnom vedenie Tureckej Komunistickej strany (TKS), pričom oba člny smerovali do toho istého prístavu a ten druhý, vezúci šéfa TKS Mustafa Suphiho a jeho 14 súdruhov, "záhadne "skončil na dne Čierneho mora v blízkosti tureckých brehov!

Ale ani Stalin neurobil nič, aby sa s jeho Sovietskym zväzom v susedných krajinách vládnuci obludný imperialistický poriadok vyparil. Stalin sa naopak snažil viesť introvertnú politiku k upevneniu svojho štátu. Vari kvôli odporu teórii permanentnej revolúcie Leva Trockého? Tento proces upevnenia štátu pokračoval až do II. svetovej vojny, keď konanie Stalina priamo donútilo rozšírenie komunizmu v Európe a na Ďalekom východe. Išlo o čisto účelovú akciu, nie ideologickú, tak, ako keby bol marxizmus-leninizmus poskytoval slobodu utláčaným národom, slobodu až vplyvom imperializmu.

Po II. Svetovej vojne, keď sa Kurdi aspoň s pomocou Sovietskeho zväzu mohli dostať z područia, diskriminácie, prenasledovania, masakrov, aspoň v jednej časti Kurdistanu, ich Stalin jednoducho vymenil v rámci obchodu s imperialistami. Sledoval z ďaleka, ako Iránci s pomocou Veľkej Británie popravujú a vešajú kurdských vodcov na námestí hlavného mesta iránskeho Kurdistanu Mahabadu ....

Potom prišla doba, keď imperialistami nacionalizmom infikované arabské štáty zmenili svojich kráľov a vydali sa na cestu národného socializmu, teda na cestu Hitlerovej ideológie. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa tešili širokej podpore socialistického bloku, ktorému osud v týchto štátoch, vynájdený dvoma imperialistickými diplomatmi, bol ľahostajný! Nešlo im o ideológiu, pomocou ktorej sa dostali k moci, ale snažili sa vyťažiť, čo sa len dalo.

Dnes je tomu viac ako 100 rokov, odkedy Kurdi bojujú proti tejto ohavnosti, ktorá za celé jedno storočie odsúdila dnes 40 miliónový národ do otroctva. Dnes, keď majú možnosť oslobodiť sa aspoň v jednej časti a rozbiť aspoň jeden článok tejto dohody, ostávajú vo svete opustení, odsúdení k samote a k brutálnym útokom Turecka a Iránu! Turecko a Irán útočia preto, pretože majú bytostný strach, že by sa spravodlivosť v budúcnosti mohla týkať aj ich!

Svet a predovšetkým Francúzsko a Anglicko, ktoré spôsobili touto dohodu národom v regióne, nielen Kurdom, neopísateľné utrpenie, po jedno storočie stále mlčia!

Kurdi, ktorí už majú podrazov, zrady civilizovaného sveta, neznesiteľne do krajnosti dosť, vravia Kurdexit – a to za každú cenu!

**************

PojemKurdexit bol vytvorený pri písaní článku, ale existuje reálna možnosť, že sa stane súčasťou predelu v histórii Kurdistanu.

Autor: Yekta Uzunoglu | středa 20.9.2017 7:13 | karma článku: 7.81 | přečteno: 148x

Další články blogera

Yekta Uzunoglu

Erdogan bodl Putina nožem do zad – už podruhé!

Již roky se snažím tady, ve svém druhém domově, vysvětlit, že aby člověk mohl pochopit současnou Erdoganem prezentovanou "politiku", je třeba především pochopit tureckou mentalitu.

16.10.2017 v 7:41 | Karma článku: 41.24 | Přečteno: 6411 | Diskuse

Yekta Uzunoglu

Americko-turecká válka

Ještě nedávno jsem napsal ve svém článku "Americko-ruská podpora" zveřejněném dne 1.9.2017, že dle předních stratégů USA stojí na rozcestí před rozhodnutím,

14.10.2017 v 7:32 | Karma článku: 17.78 | Přečteno: 415 | Diskuse

Yekta Uzunoglu

ZEM KURDOV

Jedna z mnohých publikácií, ktorú som napísal či vydal vo svojom ilegálnom vydavateľstve Ararat v roku 1977 za ČSSR!Sídlom tohto prvého kurdského nakladateľstva v Európe bola študentská izba na internáte 5.mája na Slavíkove ulici.

5.10.2017 v 7:46 | Karma článku: 6.18 | Přečteno: 132 | Diskuse

Yekta Uzunoglu

Strýc Džalal nás opustil!

Jalal Talabani : celý Kurdistán ho zná jako Strýce Džalala, neúnavného bojovníka za demokracii a za svobodu.

4.10.2017 v 7:49 | Karma článku: 10.52 | Přečteno: 273 | Diskuse

Další články z rubriky Politika

Pavel Strunz

Modré – nebo světlé zítřky? Díl první: Quo vadis, Evropská unie?

Odpověď vystřelím hned na začátku: EU směřuje nezadržitelně k federaci. Juncker, Mackron, Merkelová - všechny hlavní postavy Evropské unie vyjadřují totéž, jen možná trochu jinými slovy.

18.10.2017 v 23:52 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 36 |

Jan Lunga

Jsou odvody na zdravotní a sociální pojištění pro firmy nějakým trestem?

Některé strany mají ve svých programech návrh na snížení odvodů na zdravotní a sociální pojištění. Je to sice pěkné, ale málo reálné, ale hlavně pro to není důvod.

18.10.2017 v 23:27 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 47 | Diskuse

Vojtěch Halamíček

Skutečně svobodné volby

Už víte, koho budete volit? Ne, neptám se Vás na jméno politické strany, hnutí nebo konrétního lídra.

18.10.2017 v 22:58 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 64 |

Bohumír Šimek

Nemáme a nedáme

Nemáme peníze na zdravotní péči. Stát je odmítá přidat a občan je přidat nesmí. Na beton a na přístroje v nemocnicích je peněz dost. K čemu nám budou přístroje bez lékařů a bez sester?

18.10.2017 v 22:58 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 62 | Diskuse

Hana Daňková

Nebezpečný kruhový objezd.

Že by dobrá zpráva pro hledače kovů? Naleznete-li vzácnost, můžete ji komukoliv prodat, a nejlépe do zahraničí, tam si toho na rozdíl od nás váží

18.10.2017 v 22:10 | Karma článku: 7.72 | Přečteno: 192 | Diskuse
Počet článků 267 Celková karma 16.50 Průměrná čtenost 763

yektauzunoglu.com 

https://www.facebook.com/MUDrYektaUzunoglu

https://twitter.com/YektaUzunoglu?

 

MUDr. Yekta Uzunoglu (kurdským jménem Yekta Geylanî, * 10. května 1953 Silvan, Turecko) je kurdský lékař a podnikatel s arménskými kořeny (mezi jeho předky byli turečtí Arméni, oběti Arménské genocidy na konci první světové války).[zdroj?] Mimo svých profesí se celoživotně angažuje jako kurdský aktivista (upozorňování na potlačování kurdské menšiny v Turecku, Íránu a Iráku), spisovatel a překladatel: Je například autorem překladů částí Bible a děl Karla Čapka do kurdštiny, a naopak kurdské poezie i prózy do češtiny a němčiny. V roce 2006 obdržel cenu Františka Kriegla.Od roku 1996 německé občanství.



Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.