Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Arménska genocída a Kurdi

13. 09. 2017 16:22:00
My Kurdi sme s Arménmi a Židmi boli a stále sme bratia, susedia, mučeníci slobodného, ​​tolerantného myslenia v oceáne barbarských poriadkov.

Kurdi je národ čítajúci najmenej 40 miliónov ľudí. Väčšia časť Kurdov žije v členskej krajine NATO, v Turecku, kde nesmeli ani hovoriť svojim jazykom a ich hudba, áno, aj tá kurdská hudba, tá ľudská duševná tvorba, bola zakázaná a prenasledovaná. Kurdi sú národ, ktorý bojuje za svoju holú existenciu v štyroch krajinách už vyše 100 rokov! V tých najmocnejších krajinách regiónu nesmeli mať Kurdi ani svoj jazyk a skúmať svoje dejiny alebo starať sa o svoje duševné bohatstvo bolo nepredstaviteľné, že aby sa ešte mohli vedecky zaoberať tým, ako a či boli Kurdi použití v jednom období dejín Stredného východu proti svojmu príbuzenskému národu a susedovi, s ktorými bratsky žili tisíce rokov vedľa seba v rovnakých dedinách, na horách či v nížinách. V českom prostredí sa stále snažím ozrejmiť Čechom Kurdov a ich boj, ich bohatstvo, ich život a históriu, oboznámiť obyvateľov svojho druhého domova so všetkým, čo sa týka Kurdov prostredníctvom svojich článkov. Potom sa z ničoho nič ozve dáky "intelektuál" alebo hybridný chytrák "Švejkovsko - kapitalistickej" subkultúry a hádže dáke svinstvo na Kurdov! Pokúšajú sa špiniť Kurdov, bezbranný národ, ktorý sa svojimi holými rukami snaží zachrániť pred netvormi z ISIS naše spoločné ľudské hodnoty!

Medzi rôznymi "komentármi" aj na internetovom portáli Nová republika som našiel komentár, že to boli práve Kurdi, ktorí spoločne s Turkami vykonali arménsku genocídu a síce ako členovia Hamidových Kavalierov. Ako vždy bez akéhokoľvek historického pozadia k tomuto tvrdeniu.

Kurdi, rovnako ako desiatky iných národov (Osmanov, Turkov, Arabov, Arménov, Židov, Grékov, Asýrčanov, Bulharov, Rumunov atď.), boli občanmi Osmanskej ríše, tak ako boli Česi a Slováci, alebo iné národy začlenení do Rakúsko-Uhorskej ríše.

Jedného dňa vydal osmanský sultán a kalif v jednej osobe sultán Abdul Hamid II. (1891) príkaz na vytvorenie špeciálneho útvaru Kavalierov, ktorá mala priamo podliehať jemu a mala byť pomenovaná podľa neho, a to Hamidova Kavaliera. Prikázal, aby do tejto Kavalieri boli zaradení príslušníci tureckých kmeňov (Osmani nie sú a nikdy neboli Turkami), turkménskych kmeňov (Turek nie je Turkmén!), kmene Yörükov (príbuzní Turkménov, pochádzajú tak ako Turci, Turkméni zo Strednej Ázie), arabské kmene a kurdské kmene.

Prečo chcel sultán Abdul Hamid vytvoriť takú špeciálnu jednotku z týchto národov alebo kmeňov a veliť jej sám osobne?

Podľa môjho posúdenia najerudovanejší sovietsky historik Lazarev (ktorého som mal šťastie osobne poznať) k tejto otázke o dôvodoch vytvorenia Kavalierie uvádza vo svojej knihe "Barba za Kurdistanu" na strane 151: "S prijatím Kurdov k Hamidovým Kavalierom chcel sultán s pomocou Kurdov (obyvateľov regiónu) vytvoriť na ruských hraniciach silný múr, na iránskej hranici útočnú jednotku a naučiť Kurdov bojovať s pomocou vojenských škôl, pripravujúcich ich na službu v radovej armáde. V prípade Hamidových Kavalierov boli vycvičení k pokore a poslušnosti a zamýšľal ich použiť proti obrodenému hnutiu Arménov! To sú hlavné dôvody prijatia Kurdov k Hamidovým Kavalierom! "

A tak tisíce detí kurdských rodových vodcov bolo na pokyn od sultána odtrhnutých od svojich rodín a poslaných do Istanbulu do vojenských škôl, rovnako ako kresťanské deti z Európy. Osmanská ríša z európskych detí stovky rokov vytvárala tú najbrutálnejšiu armádu, teda armádu Janičiarov, teda armádu poturčencov!

Čo mohli ako občania Osmanskej ríše rodičia týchto kurdských detí robiť, ako počúvať pokyny či rozkazy sultána!

Ako sa mohli Česi brániť, keď cisár dal pokyn, že Česi majú ísť bojovať do armády! Áno, mohli robiť akurát to isté ako Švejk pri pive, urobiť z toho napríklad grotesku, ale na vojnu aj tak ísť museli.

Táto skutočnosť je nám Kurdom vyčítaná! Je nám vyčítaná skutočnosť, že nám boli naše deti násilne vyrvané z našich domovov a vyškolené v sultánskych vojenských školách niekde v Istanbule a poslaných späť ako jedna časť Hamidovej Kavalierie.

Táto Kavalieria Hamida bola po zosadení tureckými vojakmi v roku 1909 zrušená a ako je známe, vlastná genocída Arménov bola vykonaná v rokoch 1915-1918! To znamená, že genocída Arménov sa konala dlho po tom, čo táto Hamidova Kavalieria neexistovala, a nesmelo sa vysloviť ani meno Hamida, ktorého poslali do Selanouki do vyhnanstva!

Určite v tej fáze, keď ešte táto Kavalieria existovala, došlo k vraždeniu Arménov, aj keď vlastná genocída začala 5 rokov po ich rozpustení. Určite tam u niektorých akcií boli ako vojaci ríše aj Kurdi, ale obviniť z toho celý kurdský národ?

Neviem, či človek môže mať z nejakých atribútov vojny radosť, ale ak áno, tak to je tá skutočnosť, že mnoho z kurdských detí vyrvaných z Kurdistanu do Istanbulu, do vojenských škôl Hamidových Kavalierií, sa následne stavia do čela kurdského obrodenia a už v roku 1919, to jest rok po I. svetovej vojne, organizovali povstanie pre slobodný Kurdistan! Toto povstanie bolo po troch rokoch potlačené s pomocou Angličanov a skončilo masakrom Kurdov v oblasti Kocgiri, ale o dva roky neskôr, to jest v roku 1925, sa o to isté pokúšali v inej časti Kurdistanu, to jest v mojom rodnom meste Diyarbakır, ale aj táto snaha Kurdov o slobodný Kurdistan sa skončila masakrom Kurdov v tomto regióne.

A keď už som pri tej genocíde, nikto z tých chytrých či vychytralých kritikov - útočiacich na bezbranných Kurdov, nepíše vo svete písaného, ​​koľko Arménov bolo zachránených len a len vďaka Kurdom! Nepíše sa, že napríklad dodnes v kurdskom hlavnom meste sýrskych Kurdov Qamushlu tieto dva národy žijú vedľa seba ako bratia, že práve jeden z tých Arménov zachránených Kurdmi, je významnou postavou kurdskej hudby Aram Tigran, ktorého pozostatky nedovolil turecký štát pochovať v jeho i mojom rodnom meste a bol pochovaný Kurdmi v Belgicku! Jeho arménskej meno ARAM dal svojmu synovi kurdský skladateľ kurdskej hymny Pražák Qader Dilan svojmu stále v Česku žijúcemu synovi Aram Dilanovi (pozri FB)! Najvýznamnejší kurdský skladateľ dáva v Prahe svojmu napoly (druhá polovica génov je česká) kurdskému dieťaťu arménskej meno!

My Kurdi sme s Arménmi boli a stále sme bratia, susedia, mučeníci slobodného, ​​tolerantného myslenia v oceáne barbarských poriadkov!

Autor: Yekta Uzunoglu | středa 13.9.2017 16:22 | karma článku: 17.10 | přečteno: 409x

Další články blogera

Yekta Uzunoglu

Klepetá

Drahý kurdský maliar Nuh Ateş opísal svojim perom klepetá, ktoré český sudca Jiří Wažik považoval za vhodné pre moje ruky ....

14.11.2017 v 7:59 | Karma článku: 8.89 | Přečteno: 152 | Diskuse

Yekta Uzunoglu

Ad blog pana Stejskala aneb K odchodu Barzáního

Kolega bloger pan Lubomír Stejskal dne 2.11.2017 reagoval na můj příspěvek k odchodu Barzaniho z funkce prezidenta iráckého Kurdistánu.

13.11.2017 v 7:10 | Karma článku: 10.61 | Přečteno: 164 | Diskuse

Yekta Uzunoglu

Klepeta

Drahý kurdský malíř Nuh Ateş popsal se svým perem klepeta, která český soudce Jiří Wažik považoval vhodné pro moje ruce....

11.11.2017 v 7:35 | Karma článku: 13.04 | Přečteno: 227 | Diskuse

Yekta Uzunoglu

Yankee go home !

V 60. a 70. rokoch to bol najhlasnejší slogan vo svete, od Vietnamu až po latinskú Ameriku ho mládež z celého sveta kričala a poriadne hlasno.

10.11.2017 v 13:55 | Karma článku: 9.03 | Přečteno: 171 | Diskuse

Další články z rubriky Politika

Lubomír Stejskal

Premiér cestovatel

Stabilita Libanonu je důležitá pro celkovou stabilitu regionu. Ta je obecně křehká – stačí málo a oheň je „na střeše“.

22.11.2017 v 0:20 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 31 | Diskuse

Jan Ziegler

Provládní ruský web lže, vraždy Čechů vydává za osvobození

Jestliže by nějaké německé noviny napsaly, že 15. března 1939 nás Němci osvobodili a zachránili před bolševismem, tak by z toho byl právem skandál. Rusové se ovšem dopustili srovnatelné urážky českého národa.

21.11.2017 v 20:58 | Karma článku: 22.65 | Přečteno: 386 | Diskuse

Dalibor Bartoš

Nutit někoho k vlastenectví

Tak tuto frázi použil dnes jistý Libor Dvořák, samozvaný expert na Rusko. Řekl - citace nebude přesná ale je možné si ji poslechnout na ČT24 - že, v Rusku se množí požadavky na zákony, které budou nutit lidi k vlastenectví, a že

21.11.2017 v 20:11 | Karma článku: 18.97 | Přečteno: 391 | Diskuse

David Vlk

Rusové jsou prostě pořád Rusáci

Imperialistický stát růžolících drbanů, který si vždy z Evropy utrhl co chtěl, požvýkal to, rozkradl, rozebral na součástky, vycucal nerostné suroviny a technologie a vládl tam za pomocí argumentů s tankovými pásy.

21.11.2017 v 19:01 | Karma článku: 33.71 | Přečteno: 1213 | Diskuse

Jan Dvořák

Policie se s vydávačkou tumlovala, ale teď bude na čekačce

Policie si s žádostí o vydání zločinných poslanců Babiše a Faltýnka pospíšila. Už ve sněmovně žádost o vydání je. Nenaplnil se optimistický scénář, že policie bude vyčkávat na nového ministra, a pak že se uvidí, spíš neuvidí.

21.11.2017 v 16:10 | Karma článku: 25.22 | Přečteno: 999 | Diskuse
Počet článků 282 Celková karma 15.66 Průměrná čtenost 743

yektauzunoglu.com 

https://www.facebook.com/MUDrYektaUzunoglu

https://twitter.com/YektaUzunoglu?

 

MUDr. Yekta Uzunoglu (kurdským jménem Yekta Geylanî, * 10. května 1953 Silvan, Turecko) je kurdský lékař a podnikatel s arménskými kořeny (mezi jeho předky byli turečtí Arméni, oběti Arménské genocidy na konci první světové války).[zdroj?] Mimo svých profesí se celoživotně angažuje jako kurdský aktivista (upozorňování na potlačování kurdské menšiny v Turecku, Íránu a Iráku), spisovatel a překladatel: Je například autorem překladů částí Bible a děl Karla Čapka do kurdštiny, a naopak kurdské poezie i prózy do češtiny a němčiny. V roce 2006 obdržel cenu Františka Kriegla.Od roku 1996 německé občanství.



Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.