Netvor, aké je tvoje meno?

O význame každého slova, ktoré počujeme, máme vytvorenú dáku predstavu. Ako: Matka, Otec, Vojna, Nespravodlivosť … a tiež o tom, čo to znamená, keď počujeme slovo Netvor alebo Obludnosť

Naša predstavivosť je zafarbená a sformovaná našou kultúrou, výchovou, vzdelaním a v neposlednom rade aj vierou, ktorú si v sebe nesieme, súhrn všetkého, čo súvisí s našou ľudskou etikou. Tak je tomu aj keď počujeme slovo Netvor alebo Obludnosť.

Čo nastane, keď sa dozvieme o dákom jave alebo akcii, ktorá presahuje našu predstavivosť, presahuje naše vnímanie toho, čo sa udialo. Potom je potrebné, aby sme si buď vymysleli dáke nové meno pre tento jav, slovo, ktoré prekrúti význam iného slova. Alebo aby sme doplnili a rozšírili vnímanie významu určitého slova. Akú má civilizovaný človek predstavu o pojme netvor a obludnosť vo svetle našej spoločnej etiky? Otázkou je, či je možné pod týmto slovom vnímať nasledujúci jav!

Kurd menom Said Çürükkaya pochádza z najchudobnejšej časti tureckého Kurdistanu, to znamená z oblasti, kde vládnu vysoké nepriestupné hory. Napriek tomu sa mu niekedy podarí  na saniach po snehu dostať sa do ďalekej školy. Naučí sa tam po turecky, hoci jeho materinský jazyk je kurdský, teda jazyk, v ktorom sa nemôže v Turecku vyučovať, je to zakázaný jazyk. Následne sa mu dokonca podarí chodiť na gymnázium do ďalekého mesta, kde prespáva celé roky u vzdialených príbuzných a čo ďalej? Dokáže urobiť prijímacie skúšky, u ktorých uspejú len tí najlepší elitní študenti tureckých gymnázií … Ide študovať medicínu. V 5. ročníku už má pocit, že by mohol ošetrovať zranených kurdských bojovníkov, zanechá štúdia a odíde do hôr … Pár rokov v nepredstaviteľne mizerných a nebezpečných podmienkach sa snaží pomáhať každému zranenému alebo v snehu podchladenému partizánovi. V týchto krutých podmienkach sa zamiluje do ženy a narodí sa im dcéra. Nemôžu sa o ňu v tých tvrdých podmienkach postarať, tak ju zverujú Jalal Talabanimu, ktorý sa po vstupe USA do Iraku stal irackým prezidentom …

Potom sa rozhoduje zabezpečiť budúcnosť svojej zamilovanej dcéry. S neuveriteľným príbehom, ktorý by vydal na akčný román alebo filmový scenár, sa dostáva do Nemecka a svoju dcéru bez identity, bez občianskeho preukazu alebo občianstva tiež dostáva do Hamburgu. Tu žije jeho brat, bývalý partizán, so svojou manželkou, bývalou partizánkou, a nemajú dieťa … Všetci traja sa snažia starať o tohto malého anjela. Jej matke sa nedarí dostať sa do Európy.

Sait sa bleskovo naučí po nemecky a s rovnakou rýchlosťou sa integruje do nového domova a začína podnikať. Zakladá tri spoločnosti a snaží sa poskytnúť svojej dcére vzdelanie a tým aj budúcnosť. Dcéra trpela podvýživou, keď bola ešte zárodkom a aj po pôrode, to všetko na nej zanechalo následky v raste, má slabú kostru.

Prebíjajú sa spoločne životom a dcéra sa dostáva do elitného gymnázia v Hamburgu. Je úspešná a veselá …

Potom prichádza útok ISIS na Kurdov a  v Saitovej krvi už opäť niečo vrie. Nemôže sa dokonca ani sústrediť na prácu a vlastne sa nesústredí vôbec na nič. Rozlúči sa s dcérou, bratovi nechá všetko, čo už vybudoval a odchádza do Iraku, do boja proti ISIS pri záchrane Kurdistanu, bojuje za záchranu svojho národa a bojuje v prvej línii …

Jeho schopnosťami a odvahou sú zaskočení aj zahraniční vojenskí inštruktori v Kurdistane, vrátane inštruktorov z USA a Nemecka.

Deň a noc ide z jedného smrteľného frontu do druhého, hoci už nie je najmladší … Stáva sa vzorom pre tisícky a tisícky mladých pešmergov bojujúcich proti obludám ISIS… Jedného dňa jeho neopatrný pešmerga šliapne na mínu a s ním sa ťažko zraní aj Sait. Nemeckým armádnym lietadlom je prevezený do Nemecka, na všetko je ale príliš neskoro … V Nemecku umiera. Na prosbu kurdského prezidenta Masúda Barzaniho a Nemcov dovolili Turci, aby bol pochovaný v jeho rodnej dedine, vysoko v kurdských horách v tureckom Kurdistane ….

V lete, keď som ako účastník jedného semináru išiel do Hamburgu, navštívil som jeho brata, švagrinú a dcéru Somu. Hladil som jej krásne vlasy, objal som ju a pritisol na svoju hruď. Povedal som: „otec už nie je, ale máš toľko strýkov a všetci sme tu pre teba“. Potom sme si vymenili telefónne číslo. Tá malá, krehká a mimoriadne inteligentná a citlivá bytosť, mala len jedno želanie. Priala si, aby bol nad hrobom jej otca postavený malý pomníček, aby jej otec nebol zabudnutý. Sait bol po smrti prezidentom Barzanim povýšený na generála a na hrdinu kurdského národa. Tú krehkú, na svoj vek tak malú Somu dostal do Kurdistanu, aby ju mohol osobne objať ….

S obmedzenými možnosťami bol ten skromný pomníček pred niekoľkými týždňami dokončený … Túžba na svoj vek malého dievčatka bez otca niekde v triede hamburského gymnázia bola splnená. Soma nevidela pomníček svojho otca. Ani ona, jej strýko, ale ani jej švagriná nesmú hrob navštíviť, majú zákaz vstupu do Turecka. Aspoň mala fotografiu pomníčka hrobu svojho otca zavesenú vo svojej malej izbičke v Hamburgu ….

Pred dvoma dňami turecké vojsko, ktoré je členom koalície proti ISIS, zdemoloval buldozérmi ten skromný pomníček vo vysokých horách, kde majú svoje hniezda už len orly, kde žijú vlci … Tým absurdným skutkom toho toľko Turci rozbili v duši krehkého dievčatka, ale aj v našich dušiach …..

Jeho brata, ktorý s príspevkami od Kurdov nechal tento skromný pomníček postaviť, Turci zatkli!

Je to obludnosť? Sú to nevory? Neviem, ako je možné toto pomenovať! Je možné toto ešte vnímať pod významom slova obludnosť? Mám vymyslieť nový, doteraz ešte neexistujúci výraz k popisu tragédie spôsobenej ľuďmi … k opisu toho, čo sa udialo v kurdských horách pri hrobe človeka, ktorý obetoval všetko, vrátane svojho života, v boji proti ISIS za naše spoločné ľudské hodnoty, k popisu toho, čo Turci spôsobili pri hrobe hrdinu nielen Kurdov … ..